Nesnaž sa tú stenu zničiť - obíď ju

Na začiatok si predstav situáciu v Tvojom živote, ktorá je pre Teba momentálne veľmi zložitá, až sa zdá byť nevyriešiteľná - taká, na ktorú máš pocit, že nenájdeš odpoveď ani v sebe.

Myslím to vážne. 

Zastav sa v čítaní, zatvor oči (ak chceš) a predstav si ju. 

Cítiš sa zúfalo, beznádejne, nahnevane, či smutne? Cítiš i niečo iné? Popíš si to. Pomenuj. Pre seba.

Predstavila si si ju?
Predstavil si si ju?
 

Nie je to príjemný pocit, ja viem - viem, aké to je. Zažila som už veľa situácií, pri ktorých som mala chuť kričať, plakať a viniť všetkých a všetko okolo mňa. Hromadilo sa vo mne veľmi veľa otázok a ja som hľadala odpovede u iných ľudí, či som sa odpovediam naopak vyhýbala. A keď som sa snažila komunikovať sama so sebou, nachádzala som len negatívne emócie. Nič mi nedávalo zmysel. Bola som zúfalá a vyčerpaná, no zároveň plná úzkosti a strachu. 

 
Dlho, predlho som sa cítila, ako keby som pri takýchto momentoch narazila do steny. Tĺkla som do nej päsťami, kopala som do nej, vykričala som si pľúca. No ona sa ani nepohla. Stála tam, až príliš hrubá, až príliš vysoká. Nedokázala som ju premôcť. Nič nezaberalo, nič nepomáhalo. Mala som pocit, ako keby bol celý svet proti mne; ako keby som pred tou stenou stála sama a všetci ostatní boli za ňou, žijúci si svoje krásne životy, ale ja? Ja som bola zaseknutá a osamelá. 
 
Nakoniec, po neurčitom čase, som toho mala už dosť. Vydýchla som. Už ma nebavilo s touto stenou bojovať. Bolo to úplne zbytočné, pretože nech som robila, čo som chcela, nič sa nezmenilo. Pravdou zostal fakt, že ja som bola na jednej strane steny a všetci ostatní na tej druhej. Zmierila som sa s tým, že takto to bude navždy.

A tak som sa o stenu oprela, zošuchla som sa nižšie a sadla som si. Čo teraz?

Zhlboka som dýchala a rozhliadla som sa vôkol seba. V tej chvíli, keď som prijala všetku tú bolesť a iba som vnímala, že tam je, nesnažiac sa ju zmeniť, som čosi zbadala.
 
Ako som si to nemohla všimnúť predtým? Postavila som sa. Napravo i naľavo sa kúsok odo mňa nachádzal voľný pľac. Kráčala som popri stene, no sotva som prešla pár krokov, stena sa na tom mieste končila. A ja som sa ocitla na druhej strane...
 

Edward Abela - Self Discovery

V živote narazíme na nespočítateľne veľa stien, ktoré sa snažíme silou-mocou, bez trpezlivosti zničiť. Alebo ich, pre zmenu, ignorujeme a tvárime sa, že tam nie sú. 

No, pravdou je, že my ich nemáme zničiť. A už vôbec nie ignorovať.

Musíme prijať to, čo sa s nami v danej chvíli deje. Možno sa to nesnažiť zmeniť. Vnímať to, čo cítime, pomenovať si to. Rozprávať sa so sebou. Obísť tú našu metaforickú stenu.
 

Snaha zmeniť človeka, ktorý sa aj tak nikdy nezmení... 

Donútiť sa zostať na mieste, na ktorom nenachádzam pokoj... 

Zúfalosť z vlastných úzkostlivých stavov... 

Túžba, aby všetko bolo tak ako ja chcem...

V mojom živote bolo strašne veľa situácií, kedy som bojovala so stenou. Bolo ťažké, takmer nemožné sa zastaviť a uvedomiť si, že stenu môžem obísť. 

Prijať ľudí, takých, akí sú. 

Skončiť v práci, ktorá ma nenapĺňa. 

Začať robiť všetko preto, aby som chápala, prečo mám v určitých situáciách úzkosť a paniku. 

Uvedomiť si, že nemám častokrát pravdu a že všetko nebude také, aké ja chcem.

Je toho veľa. Je dôležité uvedomiť si, čo sa s nami deje, upokojiť sa, až napokon urobiť tie neskutočne ťažké kroky, aby sme sa dostali za stenu, na druhú stranu. Áno, viem, že sa zdá takmer nemožné spraviť tie kroky, ale ver mi, stoja za to. Oni sa iba zdajú nemožné, ale v skutočnosti nie sú.
 
Preto, Ty, čo si toto čítaš, ak sa práve snažíš rozbiť tú stenu, vedz, že ju nikdy nezničíš, lebo ona je nemenná, fixná, pevne stojaca. Ničomu tým nepomôžeš, akurát si ublížiš. Spomaľ. Cíť. Prijmi. A, prosím, nevyčítaj si svoje vlastné údery. 

Ak chceš, pretransformuj si túto metaforu podľa seba. Nemusíš si brať každé jedno moje slovo k srdcu, prispôsob si ho. Aplikuj tieto moje slová vo svojom živote tak, ako ty uznáš za vhodné. Dúfam, že v nich nájdeš to, čo potrebuješ a že to niečo bude pre Teba len prínosom. Zaslúžiš si to; zaslúžiš si ten pokoj v duši a zaslúžiš si tie odpovede. Len trpezlivosť. Zvládneš to.

By Anna Hale