"Stretla som sa s ňou na Instagrame a v neposlednom rade aj u bývalého priateľa. Ono je fajn byť pozitívny, aj keď sa deje niečo zlé, avšak niekedy je to prehnané. Nepáči sa mi, že každý ukazuje iba to dobré a niektorí slniečkári doslova hejtujú negatívne emócie. Čo je zlé na tom, že človek občas pociťuje hnev, smútok? Sme predsa ľudia a nie nejaké stroje. Nakoniec mi napadá citát z môjho obľúbeného seriálu, keď hlavná postava povedala, že nie všetci musia byť neustále šťastní. To nie je mentálne zdravie, je to hovadina." - @iamsara_ess
"Nie je nič zlé na tom byť občas negatívny." - anonym
"Vadí mi, keď mi ľudia hovoria: 'Ale to neber tak vážne. Mysli pozitívne.' Niekedy sa to ale fakt nedá 😔" - Timi
Toxickú pozitivitu môžeme prirovnať k hľadeniu priamo do slnka - najprv vidíme krásu, ale po chvíli nám silno ublíži.
Verím, že každý z nás sa už stretol s týmto zaujímavým pojmom toxická pozitivita. Pôvodne som si išla vyhľadať definíciu a šmariť ju sem, aby si, ak náhodou Ti to nie je úplne jasné, pochopil/a, o čo sa jedná. Ale nakoniec som oficiálnu definíciu nenašla a nechcem kradnúť z iných článkov. Tak sa pokúsim toto slovné spojenie vysvetliť ja.
Predstav si, že si zlomíš nohu. Alebo si narazíš členok do kovového rámu ako ja nedávno. Bolesť je neznesiteľná a Ty máš pocit, že vyslovíš všetky nadávky sveta. A potom k Tebe niekto pribehne a zasmeje sa: "Ale, prosím ťa... Nepreháňaj. To nič nie je." Ty máš pocit, že ti odpadla noha (alebo členok) a nechápavo na toho niekoho hľadíš. Čakáš súcit, ale daný človek len mávne rukou. "Buď rada/rád, že si nedostal/a infarkt. To by bolo horšie." A ty teda, miesto toho, aby si šiel/šla k doktorovi na vyšetrenie, prehltneš všetku bolesť, cítiac sa previnilo, a pokračuješ vo svojom dni.
Toto bol len jeden z mnoho príkladov prejavenia sa toxickej pozitivity. Samozrejme, že som to zveličila a je to situácia, ktorá sa zrejme nikomu nestane, ale keď nahradíme zlomenú nohu napríklad panickým záchvatom, nájde sa v tom veľa z nás.
Toxická pozitivita sa môže prejaviť alebo môže súvisieť s:
- vyčítaním si negatívnych pocitov
- cítením sa kvôli nim previnilo
- mávnutím rukou a ignoranciou vážnej situácie, snahou o jej nevhodné odľahčenie
- neschopnosťou sa nikomu zdôveriť, pretože všetci sa nad tvojimi starosťami len zasmejú a nikto ťa neberie vážne
- nútením sa do šťastných emócií, aj keby si najradšej kričal/a
- usmievaním sa, keď vo vnútri trpíš
- vedomým potláčaním bolesti, aby si nepôsobil/a ako ufňukanec......
Toxická pozitivita je tiež úzko spojená so sebadeštrukciou.
Toxická pozitivita nás zvnútra ničí, zožiera.
Prečo?
Je okej cítiť negatívne emócie. Ako jedna z mojich čitateliek podotkla, sme ľudia a nie stroje. Môžeme sa cítiť zle. Áno, napríklad aj deti v Afrike sa majú zle, ale to neznamená, že mňa nemôže bolieť noha alebo nemôžem mať úzkosť. Áno, ľudia to majú horšie, ale bolesť predsa nie je súťaž alebo áno? O čo súťažíme? A prečo mi nikto nepovedal, čo je hlavná cena?
Môžeme sa snažiť o to, aby sme boli pozitívni, ale dovoľme si uvoľniť sa a prijať fakt, že niekedy je život fakt nanič. Niekedy sa nám nedarí. Niekedy sa potrebujeme vyplakať, vykričať, zanadávať si... Niekedy nás dusí úzkosť, zachváti panický atak alebo pohltí depresia. Niekedy nás niečo naštve, rozosmúti, dojme, nemilo prekvapí, vystraší... Dovoľme si cítiť celé spektrum emócií. Ukážme svoje citlivé stránky. Každý ich máme a možno ich dokážeme skryť za úsmev, ale komu to pomôže?
Nehovorím teraz, že by sme mali byť všetci negatívni. Ide o to prijať i tú negativitu, pretože je súčasťou života. Nájsť v tom balans. Tak, ako dokážeme byť pohltení negatívnym myslením, vieme byť pohltení i pozitívnym. Život je plný rôznorodých emócií. O tom to je. Cítiť všetko. Pretože ja... Ja by som radšej cítila všetky pocity na svete a prijala ich, než necítiť nič. Než potláčať všetko vo svojom srdci. Pravdou je, že srdce máme len jedno a i ono má svoju kapacitu a keď budeme v ňom skladovať negativitu a tváriť sa, že náš život je rozprávka, môže prasknúť a ublížime nie len sebe, ale i našim blízkym.
By Anna Hale
Komentáre
Zverejnenie komentára