Bojím sa znovu pracovať.


"Bojím sa.
Bojím sa, že znovu vyhorím.
Bojím sa, že nebudem schopná vydržať.
Bojím sa, že všetko bude pre mňa príliš...

Viem, že musím byť súčasťou tejto spoločnosti, ale 
bojím sa.

Bude všetko v poriadku?
Som dostatočne silná?
Dokážem zapadnúť bez toho, aby som stratila samú seba?" - 4. 1. 2023


Čoskoro budem opäť pracovať po pol roku nezamestnanosti, kedy som cestovala a utrieďovala si myšlienky. Učinila som niekoľko rozhodnutí, ktoré mi zmenili život. Usadila som sa. Prijala som lásku. A teraz... Teraz je čas na to byť znovu "plnohodnotným občanom". 

Veľmi sa bojím pracovať. Bojím sa, že (znovu) nevydržím podmienky, ktoré máme dané; že nebudem mať čas na to, čo ja chcem robiť - na písanie, kreativitu, na seba, na blízkych; že ma znovu premôže moja úzkostlivá porucha a ja jej podľahnem.

Možno si hovoríš, že som ufňukaná a mám sa jednoducho zaradiť. Ver mi, že sa snažím, skúšam. A neprestanem. Peniaze potrebujem ako všetci ostatní. No potrebujem aj žiť. Preto som pri výbere tejto práce bola dôsledná. Pri poslednej som vyhorela, čo viedlo k tomu, že som tu takmer nebola, a už nechcem, aby sa to zopakovalo... Z toho dôvodu som odmietla niekoľko pracovných ponúk, ktoré mi boli ponúknuté a vybrala som si tú, ktorá mne osobne najviac vyhovuje. Nie rodine, ani známym, ale mne. A ja dúfam, že ten výber je správny. A ak nie... Budem skúšať znovu.

No i napriek tomu sa bojím a tento článok píšem počas toho ako cítim úzkosť; cítim, ako ma tlačí, ako keby mi chcela rozraziť hrudník... Mysľou mi lietajú pochybovačné myšlienky a rôzne otázky typu "čo ak?"...

Ale vieš čo? 
Áno, bojím sa. Áno, mám úzkosť. No napriek tomu všetkému sa teraz rozhodujem chytiť ten strach za ruku a prekročiť s ním prah pracoviska. Chytíš ten strach za ruku so mnou? 


By Anna Hale


Slová, ktoré si si práve prečítal/a, som napísala v silnom objatí úzkosti. Teraz, keď si ich znovu čítam, prešlo pár dní. V tejto chvíli necítim úzkosť, ale viem, že sa vráti. Mám pocit, že som to trochu prehnala s výberom slov. Veď všetci sa bojíme a na svete sú aj omnoho, omnoho horšie veci ako nástup do novej práce. Vieš, ale práve to je to. Úzkosť je presne taká. Zveličuje. Nafukuje. Preháňa. A ja si v tej chvíli neviem pomôcť. Súčasťou autentickosti je písať tak, ako to cítim. A ja som to vtedy práve tak cítila. Takže ak máš niekedy pocit, že Tvoja úzkosť preháňa a vyčítaš si to, nie si v tom sama/sám. Je to úplne normálne, keď trpíš psychickou poruchou, a ver mi, prejde to. Bude to v poriadku. Úzkosť klame. To si pamätaj. A ak náhodou cítiš úzkosť práve v tejto chvíli, posielam objatie. Vydrž. A ja sa pokúsim vydržať tiež.

Komentáre