O odborníkoch na duševné zdravie

Hoci mám psychické problémy už takmer desať rokov, nikdy predtým som nebrala lieky. Až doteraz.

Vždy som si myslela, že to zvládnem sama; že som dostatočne silná, aby som depresiu a úzkosť porazila bez akejkoľvek pomoci - od blízkych, či odborníkov. Chcela som byť hrdinkou.

Po niekoľkých rokoch som pochopila, že je v poriadku požiadať o pomoc a že som hrdinkou práve vtedy, keď sa dokážem zdôveriť, keď dokážem byť úprimná k iným a hlavne k sebe. To je moment, kedy úzkosť už nado mnou nemá silu.

Keď som mala približne štrnásť rokov, opatrne som sa zdôverila mamine, že mi psychicky nie je dobre. Mala som asi len jednu kamarátku, prestala som chodiť von, žila som si vo svojej bubline a často som vybuchla - správala som sa inak ako moje rovesníčky. Začala som chodiť k psychologičke a na dýchacie cvičenia. Nechápala som, čo a prečo sa mi deje. Moja rodina si myslela, že je to puberta. Ja som však vo svojom vnútri vedela, že ide o niečo viac. Bolelo to. Vlastná duša ma bolela a ja som nevedela prečo. Vtedy som ešte nevedela, že tá bolesť je úzkosť a že do tej bubliny ma donútila depresia.

Psychologička mi nepomohla. Dýchacie cvičenia mi dali brnenie do celého tela - zrejme som "zle dýchala". Odborníčku som preto po nejakom čase prestala navštevovať. Dobré mesiace sa striedali so zlými a ja som sa začala uzatvárať do seba a trpieť sama.

V sedemnástich som danú psychologičku navštívila ešte raz, mysliac si, že tentokrát mi už pomôže. Šupla mi nejaký voľný termín, ktorý sa jej nečakane uvoľnil a počas celého sedenia bola akási zamyslená. Pamätám si, že sa vtedy ozval môj obranný mechanizmus a moje myšlienky boli asi takéto: "Bla, bla, bla. Kecá hovadiny. Toto mi nepomáha. Pomôžem si sama. Zvládnem to sama." Po danom stretnutí som sa uzatvorila do seba ešte viac.

Pravdou je, že viac som začala rozprávať o svojom psychickom zdraví asi až v devätnástich rokoch. Kvôli škole som išla bývať do druhého mesta a tam som si povedala, že chcem žiť trochu iný život. Chcela som sa začať približovať svojmu autentickému ja, až ho úplne dosiahnuť. A preto som začala rozprávať.

Išlo to pomaly. S úzkosťou v srdci a strachom v očiach sa všetky tie steny vo mne začali búrať. Otvárala som sa blízkym, zdôverovala som sa im a zisťovala som, že nie všetci mi chcú ublížiť. Je veľmi ťažké nájsť človeka, ktorý naozaj vypočuje, no nie je to nemožné. Chce to len trpezlivosť.

Ako som začala rozprávať o tom, čo má celé tie roky trápilo, začali sa mi otvárať i možnosti. Prestávala som sa cítiť, ako keby som žila v klietke vlastnej mysle.

No jedna vec je rozprávať sa o psychických problémoch so svojimi blízkymi a druhá vec je požiadať a dostať odbornú pomoc.

Až v roku 2021 som sa rozhodla nájsť si tú správnu psychologičku a psychiatričku. Povedala som o tom iba pár najbližším ľuďom, pretože to bolo pre mňa desivé rozhodnutie. Už nemám štrnásť ani devätnásť. Som dávno dospelá a samostatná a všetkým si musím prejsť sama, aj keď nie úplne sama.

Psychologičku som si našla, prekvapivo, cez instagram. Bola som na niekoľkých stretnutiach. I napriek tomu, že bola milá, chápavá a ukázala mi iné pohľady, mala som pocit, že to nebolo presne to, čo som v tej chvíli potrebovala. Chcela by som si však u nej opäť rezervovať stretnutia niekedy v budúcnosti.

Náhodne mi však bola odporučená online terapeutka a na moje veľké prekvapenie mi tá pomohla najviac. Stretnutí som mala viac a pomohla mi vyriešiť veľmi veľa problémov, ktoré som mala v sebe a nevedela som, čo s nimi robiť. Ukázala mi spôsoby a dala mi rady. Vypočula ma a brala ma vážne. Nenútila ma do toho, čo som nechcela a nehovorila mi, že presne toto musím robiť, lebo toto je správne. Práve naopak. Dala mi šancu nájsť si vlastnú cestu a vlastný spôsob, "iba" ma k nim naviedla. A hlavne, bola ku mne úprimná. Niekedy až moc, ale to mi ukázalo realitu a pomohlo mi pozrieť sa na situácie viac objektívne.

So psychiatričkou to bolo horšie. Minulý rok som bola u jednej, ktorú som mala najbližšie. Tá mi síce diagnostikovala úzkostlivú poruchu a nábeh na OCD, avšak moje problémy pre ňu neboli opodstatnené. Že to nedáva zmysel? Veru nedáva. V tom období som pracovala v nákupnom centre dvanástky a povedala mi, vraj mám skončiť, že to všetko vyrieši. Akurát, že ja mám problémy už dlhé roky a v tej práci som bola iba rok. Keď som bola u tej psychiatričky druhý raz, pozerala na mňa so slovami: "Čo tu robíte? Mali ste prísť len ak máte problém." Predpísala mi obyčajný liek na úzkosť na báze levandule, ktorý sa dá zohnať aj bez predpisu. Vtedy som si povedala, že už k nej nepôjdem. A to mala dobré recenzie.

Takisto ako psychologička, i ďalšia psychiatrička mi bola odporučená. A hoci musím za ňou cestovať, veľmi mi pomáha. Čudovala sa, že som doteraz nemala žiadnu liečbu. Vypočula si môj príbeh, neodsúdila ma a bola veľmi milá. Vždy sa teším na stretnutie a mám pocit, že som konečne braná vážne. Takto to má byť. Takýto majú byť odborníci: nevysmievať sa, pomôcť, hľadať spôsoby, nevzdávať sa, podporiť, brať vážne.

Ak si toto čítaš a nedôveruješ odborníkom na psychické zdravie alebo s nimi máš zlé skúsenosti a trápiš sa... Prosím, vedz, že existuje taký, ktorý Ti sadne. Je to zdĺhavé a my všetci chceme vždy pomoc hneď. Ale niekedy je to jednoducho komplikovanejšie. Ak sa nám nedarí nájsť toho správneho odborníka, neznamená to, že si nezaslúžime pomoc alebo že musíme trpieť i naďalej. Ak nechceš lieky, existujú rôzne spôsoby. Ja už pravidelne beriem druhé antidepresíva (mám ešte jedny, ktoré si mám dať, keď mi bude naozaj zle) a ktovie, koľko ich ešte budem musieť vyskúšať, aby som našla tie pravé. Ale cítim, že to takto chcem. Potrebujem pomoc a chcem byť v poriadku. Chcem si hľadať svoju cestu a byť sama sebou. Ak Ty nechceš lieky, ale potrebuješ pomoc, existuje psychológ. Ten Ťa vypočuje a pomôže Ti nájsť cestu. Je pravda, že stretnutia sú drahé a nie všetci z nás na to majú financie. No pre psychológov je to práca. Samozrejme, že i ja by som bola šťastnejšia, keby boli stretnutia zadarmo, ale takto to funguje. No vždy je nejaký spôsob. Rozhovor s blízkymi, knihy, články, dokumenty - to všetko a ešte viac je zadarmo. Je to iné, ale i to je spôsob. A nakoniec, viem, že nie som odborník, som taká ako Ty, no chcem, aby si vedel/a, že mi môžeš kedykoľvek napísať. Rada vypočujem, poradím, pomôžem, tak ako sa mi dá.

;

Zdieľam zoznam odborníkov na psychické zdravie (hlavne psychológov, ale v zátvorke sú napísaní, ktorí sú psychiatri), ktorých odporúčam ja, ale i iní ľudia. Stačí kliknúť a vybrať si:

Online:

terapeutovna.online

Primero Yo - Španielka, ktorá robí online stretnutia po anglicky, stačí jej napísať

Osobne:

Terapie pro sebe - CZ, Praha

Mgr. Eliška Hrbková - CZ, Praha

MUDr. Ľubica Slováčiková - Nitra (psychiatrička)

MUDr. Dagmar Breznoščáková - Vranov nad Topľou (psychiatrička)

MUDr. Milan Komoráš - Košice (psychiater)

Ivana Medvecká - Košice (psychiatrička)

Mgr. Katarína Lanščáková - Košice

PhDr. Lucia Vargová Inštvaniková, PhD. - Košice (psychiatrička)