Zobudila som sa a opäť som to pocítila - tlak na hrudi, neschopnosť poriadne sa nadýchnúť, tras rúk a príliš rýchle myšlienky.
Už dlho som to necítila. Posledné týždne som bola príliš zaneprázdnená dobrými činnosťami, stretnutiami a výletmi... Moja úzkosť sa počas tých dní niekam skryla a nechala ma užívať si. No teraz je späť v plnej kráse.
Niekoľko minút hrám na mobily hru, len aby som sa rozptýlila a necítila ju. Zaberá to. Plne sa sústredím na hranie a úzkosť vo mne na ten moment drieme. Keď hru ukončím, je späť. Silná ako predtým. Nezabralo to. Rozhodnem sa urobiť si ranný strečing a jógu ako zvyknem každé ráno. Pomôže mi to na stuhnutý chrbát, ale myšlienky mi stále prúdia v silných víroch. Ani dýchacia technika nepomáha - možno preto, že nie som v tejto chvíli príliš trpezlivá. Preto sa rozhodnem spraviť si kávu. Nie je to až taký dobrý nápad, pretože je v nej kofeín, ktorý zvyšuje aktivitu a tep srdca a ja by som si mala ten tep skôr upokojiť. No káva je pre mňa, napriek tomu, upokojujúca. Poslúchnem, čo žiada moja duša a urobím si ju. Chcela by som si čítať, no zároveň viem, že je to iba prostriedok rozptýlenia, ako hra, a že po čítaní úzkosť nemusí (ale môže) zmiznúť. Do mysle mi vkročí myšlienka napísať o tejto úzkosti článok. Bojím sa písať. Už dlhší čas sa neviem vrátiť k písaniu článkov ani mojej knihy a veľmi si to vyčítam. Písanie milujem, no môj strach ma blokuje. Nie je to po prvý raz. Neviem, čoho sa bojím. Možno samej seba. Ale ja sa k pravidelnému písaniu čoskoro vrátim. Sľubujem to samej sebe.
Váhala som, či si mám dať svoju tabletku na upokojenie. Napokon som sa rozhodla pre napísanie tohto článku. Veľmi mi to pomohlo a som rada, že som sa k tomu odhodlala. Vkladám sem svoje autentické, úprimné myšlienky - presne to, čo v tejto chvíli úzkosti cítim. A vieš čo? Ten malý veľký diablik tuším odišiel. Stále cítim jeho slabú prítomnosť, ale vyzerá to tak, že to vzdal. Stále sa mi ťažšie dýcha, ale som pokojnejšia. Aj s kávou.
Pri úzkosti je veľmi dôležité zastaviť sa a spýtať sa samého seba/samej seba: Prečo cítim úzkosť? Stalo sa niečo? Trápi niečo moju dušu?
Keď si odpovieš na tieto otázky, trpezlivo, opýtaj sa: Čo mi v tejto chvíli pomôže? Vďaka čomu sa budem aspoň trošku cítiť lepšie?
No čo je však úplne najdôležitejšie: Nevyčítaj si svoju úzkosť.
Cítila som úzkosť preto, lebo si prajem mať viac voľných dní a byť menej medzi ľuďmi, pretože sa mi vrátila sociálna úzkosť. Zamerať sa viac na chvíle sama so sebou. Nič konkrétne sa mi nestalo. Trápi ma, že mám teraz veľa vecí, ktoré ma zároveň bavia, ale je toho na mňa už jednoducho moc. Necítim sa na to ísť znovu do práce, lebo je tam veľa ľudí a vecí na riešenie. Svoju prácu mám však veľmi rada a som za kolegov veľmi vďačná. No v týchto týždňoch by som si jednoducho priala byť niekoľko dní sama a nabiť sa správnou energiou.
V tej chvíli mi najlepšie pomohol strečing, káva a písanie tohto článku. Vložila som sem svoje pocity a myšlienky a úzkosť ako keby nado mnou stratila moc.
Nevyčítam si svoju úzkosť. Prijímam ju takú, aká je. Nechala som ju v sebe na moment pobudnúť, no ja som silnejšia ako ona.
Ďakujem, že si si toto dočítal/a až sem. Svojím článkom som Ti chcela dať vedieť, že si naozaj silnejšia/silnejšia ako úzkosť. Tvári sa, že je mocná, má na Tebou plnú kontrolu, no častokrát (no nie vždy) stačí málo, aby odišla. Ťažké je však spraviť v tom momente aj to málo. Preto ju prijmi. Nechaj ju chvíľu pobudnúť. Vyplač sa, vypíš sa, vybi si svoju energiu (bezpečne). Nájdi si svoj spôsob, ktorý Tebe pomáha. Je to úplne individuálne. Posielam Ti veľa sily a ak je to pre Teba v poriadku, posielam i objatie.
Komentáre
Zverejnenie komentára