Ten mobil vo vrecku počká, nemusíš si ho stále za kráčania kontrolovať. Omotaj si ho o dlaň.
Tvoj výraz hovorí za všetko.
V jednej ruke chlieb, v druhej dáždnik.
Vykračovanie s vypätou hruďou.
O čo (ti) ide?
Veď sa trošku zastav. Leto skončilo. Môžeš sa upokojiť.
Na nejaký čas je tomu koniec.
Prechádzky do dlhej noci v krátkom rukáve.
Spontánne kúpanie.
Závidenie dovoleniek iných.
Tomu a ešte všetkému ostatnému je na určitý čas koniec.
Chápeš to? Teraz začala jeseň.
Prší.
Ale ty to nevidíš.
Vnímaš iba to mokro a otravné otváranie dáždnika.
No tak prší. Nie si z cukru.
Začína najtemnejšie obdobie roka, no jediné, čo vnímam, sú strieborné kvapky dažďa, tancujúce listy, oranžovo-hnedé objatie, príjemný dotyk svetra, ktorý uplietla mama, upokojujúcu vôňu sviečky a jej tieň, túlenie sa k deke pri pozeraní strašidelného filmu. Spomalenie. Vnímam spomalenie. Lebo už nemôžeme do noci vysedávať vonku. Menej sa závidí. Sme zabalení vo vrstvách. Všade je vlhko. Bláznovstvá sa zmenili. Nelietame všade možne. Mnohí z nás máme viac voľného času a to nás trápi. Chýba nám mať zaplnený kalendár festivalmi, opekačkami, výletmi, stretávkami, či piknikmi. Chýba nám to, pretože sme tvormi spoločenskými. Nevieme byť sami. Nastalo obdobie, kedy sme viac zatvorení doma a dumáme nad tým, čo s časom. Pozeráme seriály, filmy, varíme, pečieme, čítame, upratujeme, zabíjame čas.
Prečo chceš zabiť čas? Urobil ti niečo?
Prestaň mu ubližovať, lebo ublížiš sebe.
Nečakaj na víkend.
Nečakaj na prázdniny.
Nečakaj na leto.
Nečakaj na dôchodok.
Prídu a neprídu. A ja viem, že ťa to otravuje, ale teraz je tu jeseň. A je krásna.
Aké slová ťa napadajú práve pri slove jeseň/autumn/fall?
Listy, farby, dážď, znovuzrodenie, temnota, zmena, tma, noc, tiene, tajomno, svetre, čižmy, oranžová, hnedá, sviečky, deky, filmy, seriály, horory, halloween, čaj, kakavko, koláče, smiech, priatelia, knihy, káva, oddych, spomalenie, vnímanie, starostlivosť o seba, kúpeľ, radosť, detskosť, umenie...
(Spontánna reakcia na to, ako mi veľmi veľa ľudí počas leta hovorilo, že nestíhajú, majú toho veľa, samé plány, každý víkend niečo, nedokážu sa zastaviť... Hovorili mi tiež, že si tie plány užívajú a baví ich to, no niekedy je toho príliš, ale zastaviť sa nechcú. Iní mi povedali, že si to nevedia užiť, sú odpojení od seba, ale napriek tomu na tú chatu budúci víkend pôjdu, lebo také pozvania sa neodmietajú.)



Komentáre
Zverejnenie komentára