"Jsem ve tříde plné extrovertů a je to hrozné jak se všichni spolu baví a já tu musím sedět sám." - Jannis
"Dlho som o svojej úzkosti mlčala a hanbila sa za ňu. Dlho s ňou bojujem a vždy vie zasiahnuť moje najslabšie miesto, aj keď mám pocit, že už som sa proti nej dostatočne obrnila. Čo však viem je, že myšlienky, ktoré mi prináša nemusia určovať to, kým som a kým chcem byť. Za základ pokladám rozprávať o tom, byť voči sebe a svojim emóciám citlivá a chápavá. Porozumenie a vedomie o tom, že nie sme v tom sami je základ." - Mina
"Nevedela som, že pocit strachu z ľudí je sociálna úzkosť. Určite na mňa všetci pozerajú. Ohovárajú. Aha, čo má ona oblečené. Aha, aké ma ona vlasy. Aha, ako ona behá. Aj tieto otázky patria k sociálnej úzkosti. Každý je iný, jedinečný. A predsa sme si rovní, tak prečo sa tak bojíme samých seba?" - Peťa
🔅
"Sociálna fóbia sa prejavuje silným strachom a vyhýbaním sa sociálnym situáciám. Od bežnej trémy sa
líši tým, že výrazne narušuje výkonnosť a sociálnu adaptáciu. Najčastejšie sa jedná o strach
z vystupovania na verejnosti, písania, pitia alebo jedenia pred druhými. Typickým rysom sociálnej fóbie
je anticipačná úzkosť, čiže strach z očakávania a rozvoj vyhýbavého správania sa. Človek trpiaci
sociálnou fóbiou je presvedčený, že iní ľudia si ho nadmerne všímajú a hodnotia ho. Sprievodnými javmi úzkosti sú napr. búšenie srdca, potenie, tras, zvýšené svalové napätie, ťažoba v žalúdku, sucho v ústach, sčervenanie na tvári, pocity tepla či chladu, bolesti hlavy, pocity na zvracanie, nutkanie na močenie alebo stolicu. Sociálna fóbia/úzkosť môže mať negatívny dopad na vzdelávanie, prácu aj vzťahy." - parafráza zo zdroja (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky)
🔅
- Určite na mňa všetci pozerajú a ohovárajú ma!
- Len aby som nebudila žiadnu pozornosť a nedajbože bola jej stredom.
- Nikoho aj tak nezaujímam a ľudia ma pozdravia len so slušnosti.
- Nikto ma nemá skutočne rád, pretože všetko, čo robím, je zle.
- Nedokážem zdvihnúť ten mobil a zavolať - radšej napíšem. Ale ako sa mám objednať k doktorovi? Mami?
- Ide oproti mne známa, rýchlo musím ísť na druhú stranu, aby si ma nevšimla a nedala sa so mnou do reči.
- Prosím, len ma nevyvolaj k tabuli, lebo sa asi povraciam.
- ...
Pravdou je, že sociálna úzkosť (alebo akákoľvek iná forma úzkosti) je sviňa. Klame, presviedča, naparuje sa, ovláda, kontroluje, obmedzuje, preháňa, zveličuje, prekvapuje, unavuje, ničí, týra, ubližuje... Nedokážem spočítať koľkokrát ma práve tento druh úzkosti obmedzil - či už to bolo v škole, práci, s kamarátmi či rodinou, na ulici, v obchode.
Pamätám si, keď som sa pred necelými piatimi rokmi nasťahovala do Nitry, čo bolo prvýkrát, kedy som žila s kamarátkami. Chcela som ísť do obyčajnej drogérie niečo si kúpiť, no myslela som, že sa udusím. Mala som pocit, že na mňa všetci na ulici hľadia, ukazujú na mňa a ohovárajú. Mala som pocit, že ma predavačka nechce v obchode a mám čo najskôr vypadnúť. Nakoniec som si kúpila, čo som potrebovala a rýchlym krokom, takmer behom, som prišla na byt.
Sociálna úzkosť ma dlhé, predlhé roky trápila, no najmä obmedzovala vo vykonávaní obyčajných, každodenných úkonov. Nechápala som, ako môžu ostatní v pohode nakupovať alebo telefonovávať, keď ja som sa išla z toho zblázniť.
Ako som to prekonala?
No, nijako a zároveň nejako.
Pochopila som, že ten hlások, ktorý mi vravel, že na mňa všetci pozerajú, že som neschopná a vyzerám hrozne... Nemal a stále nemá pravdu. Ver mi, keď Ti zopakujem, že úzkosť naozaj klame. Dá sa povedať, že je to Tvoj obranný mechanizmus pred nebezpečenstvom. No to nebezpečenstvo tam nie je - je ako fatamorgána. (Sociálna) úzkosť sa Ťa snaží svojím zvláštnym spôsobom ochrániť pred niečím, čo neexistuje alebo nemusí existovať. Jej spôsoby sú však miestami drastické, preto je dôležité si v danej chvíli opakovať, že je to v poriadku, o nič nejde, že som v bezpečí. Sama viem, že je to neskutočne ťažké, no v niektorých situáciách tieto slová zaberajú.
Liečba sociálnej úzkosti trvá. Ako akékoľvek iné duševné ochorenie/fóbia. Chce to čas a sebaláskavosť. Počúvať samých seba, byť trpezlivá/ý a pomaly si prestať všetko vyčítať. Uvedomiť si, že máš omnoho väčšiu moc nad úzkosťou ako ona and Tebou. A, samozrejme, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc - keď cítiš, že to potrebuješ.
🔅
Stále budem mať problém s rozprávaním sa so známymi na ulici, s objednávaním sa k doktorovi telefonicky, či vydržaním vo veľkom dave ľudí. Nezmizlo to vo mne. Ale keď ten pocit cítim, už s ním nebojujem, nevyčítam si ho a prestala som ho nenávidieť. Uvedomím si ho, možno si s ním pokecám a možno mu vynadám, no koniec koncov ho prijmem, lebo aj to patrí ku mne. Ale ja... Ja som tá, ktorá sama seba ovláda, nie moja úzkosť. Len ja.
Komentáre
Zverejnenie komentára