Prvý nápad k tomuto príbehu som dostala, keď som mala približne devätnásť rokov. Chcela som písať o vesmíre, rôznych planétach a bytostiach, no zároveň sa sústreďovať na témy ako sú spoločnosť, pocity, láska v rôznych podobách a podobne. Keď som príbeh zameraný presne na toto začala písať, vkĺzla mi do mysle predstava viktoriánskej éry. Napriek tomu, aké náročné a diskriminačné to obdobie bolo, silne na mňa pôsobí. A tak vznikol nápad k prvej knihe.
🔅
Jedna z najťažších vecí pre mňa ako spisovateľku je NÁZOV a obsah knihy. Hlavne pri názve potrebujem, aby bol výstižný, originálny a zaujal.
Prvá kniha z troch sa volá Krvácame rovnako. Dlho som premýšľala, či to nie je príliš "od veci", no po konzultácií s mojimi beta readers som sa rozhodla názov ponechať. Odkazuje na monológ jednej z hlavných postáv, ktorá zdôrazňovala to, že bolesť nie je súťaž a pocity každého jedného z nás sú rovnako dôležité. Túto myšlienku presadzujem počas celej knihy. Vystupuje tam veľa postáv, každá s vlastným príbehom a vlastnými démonmi, preto prízvukujem, že nie je správne sa predbiehať v bolesti. (napríklad, keď ja tvrdím, že mám silnú úzkosť a niekto iný mi povie, že nech nepreháňam, lebo deti v Afrike to majú horšie - áno, v určitom pohľade majú, ale tie slová nikomu nepomôžu, aby sa cítil a mal lepšie)
⟪ Všetci sme si niečím prešli
a každá jedna situácia, v ktorej sme boli a každý jeden pocit,
ktorý sme cítili je dôležitý. Tvoja
bolesť nie je menšia alebo väčšia ako bolesť toho druhého. Krvácame rovnako. ⟫
Zároveň som sa inšpirovala textom jednej z mojich vtedy obľúbených piesní, kde sa spevák pýta "Does she know that we bleed the same?" Je to pieseň o láske, no vo mne vyvolala práve ten odkaz, ktorý som vysvetlila vyššie v texte.
🔅
Celú trilógiu som po dlho premýšľaní nazvala Galileove mesiace. Prečo práve takto?
"Galileove mesiace sú štyri najväčšie a najjasnejšie Jupiterove mesiace Europa, Ganymede, Callisto a Io. Sú to vôbec prvé nebeské telesá objavené ďalekohľadom a prvé známe mesiace inej planéty ako Zem. Patria k najväčším mesiacom Slnečnej sústavy.
Prvé pozorovania uskutočnil v novembri 1609 Simon Marius. Galileo Galilei mesiace prvýkrát spozoroval 7. 1. 1610 a považoval ich najprv za hviezdy. Po čase zistil, že nejde o hviezdy, ale o telesá obiehajúce okolo Jupitera. Tento objav mal pre astronómiu veľký význam, pretože preukázal, že existujú nebeské telesá, ktoré neobiehajú okolo Zeme a zároveň znamenal veľkú podporu pre uznanie heliocentrického systému." - zdroj
Vždy som intuitívne cítila, že Jupiter je moja planéta. Zvíja sa v tisícročných búrkach, ale napriek tomu je to najmocnejšia planéta Slnečnej sústavy, ktorá svojou gravitáciou "ochraňuje" ostatné, menšie planéty ako je Zem (tým, že k sebe ťahá napr. asteroidy, ktoré by do nás inak narazili). A popritom všetkom vyzerá nádherne a silne pokračuje vo svojej ceste.
Na začiatku mojej knihy píšem práve o tejto planéte, hoci meno Jupiter nespomeniem. Spoza skla na kokpite na ňu hľadí jedna z mojich hlavných postáv:
⟪ Tá najnádhernejšia planéta, akú kedy
videla. Žiarila, horela, burácala, krútila sa, trónila, žila... Povrch mocného
obra sa zvíjal v nekonečných špirálach a prúdoch ako keby bojoval sám
so sebou. Planéta bola ohromujúca. Ako
bohyňa, ktorá bola pripravená zaslať svoj hnev kedykoľvek na kohokoľvek, vždy
ho držiac v sebe a žiariac pritom všemožnými farbami.
Bohyňa ju lákala a vábila, vravela
jej: Hľaď na mňa, ale vedz, že netrpím; vedz, že toto je moja pravá nátura
a takáto som, dokonalá a neskutočná zároveň; som ako oheň a ľad
v bezchybnej, doteraz nepoznanej kooperácií; ako minulosť a budúcnosť
odohrávajúce sa naraz; som noc a deň; som moment, kedy vznikol a kedy
zanikol vesmír; som toto všetko a zároveň nič... ⟫
Názov nie je však len podľa toho, že obdivujem Jupiter. Má svoj opodstatnený význam, ktorý sa bude tiahnuť všetkými tromi knižkami, no o ňom zatiaľ nechcem písať, aby som veľa neprezrádzala :)
.jpg)
🔅
OBSAH prvej knihy z trilógie Galileove mesiace:
⟪ Jediné, čo Aryl Io chcela, bolo byť v bezpečí. Keď sa na jej domovskej planéte nečakane strhnú nepokoje, skryje sa do nepoužívanej vesmírnej lode. No nie je jediná, kto potrebuje bezpečné miesto. Spolu s trojicou neznámych ľudí, ktorá sa tam takisto skryla, sa rozhodne opustiť planétu, až pokým sa situácia neupokojí. Z niekoľkých týždňoch sa napokon stane päť rokov, počas ktorých sa cudzinci zmenia na rodinu.
Keď sa jedného dňa dozvedia mätúce informácie o ich planéte, rozhodnú sa konečne vrátiť. Po pristátí sú nečakane konfrontovaní s nepriateľským útokom. Aryl a jej najlepšiemu priateľovi Yarenovi Haru sa podarí skryť v opustenom dome. Ani jeden z nich nečaká, že práve tam sa otvorí trhlina v časopriestore a oni sa ocitnú na neznámom mieste ďaleko v minulosti. Tam zistia, že nie sú jediní.
Napokon nemajú na výber a sa musia prispôsobiť dobe plnej rutín, etikety obliekania, drožiek a dymu. Počas toho zisťujú pravý charakter tamojšej spoločnosti, myslenie ľudí, kontrast medzi svetmi a zároveň prehlbujú vzájomné priateľstvo, ale i vzťah samí so sebou.
Ako sa nedobrovoľní cestovatelia v časopriestore vysporiadajú s novou realitou? Nájdu spôsob, ako sa vrátiť do svojho pôvodného života a zistia, čo sa deje na ich domovskej planéte alebo zostanú uväznení na mieste plnom pravidiel a zvykov, ktoré im nedávajú zmysel? ⟫
Komentáre
Zverejnenie komentára