Sadám si k svojmu milovanému notebooku, myseľ plná nápadov a motivácie. Slová vo mne lietajú všetkými možnými smermi, robím chyby v slovách, ťažko sa mi sústreďuje. Ale aj tak píšem. Nie som tak úplne napojená na seba. Je vo mne veľa emócií. Doliehajú na mňa tiene posledných mesiacov. Udialo sa toho až príliš veľa. Jedna situácia sa ako-tak vyriešila - nastala ďalšia. A ja som sa ocitla v chaose rozhodnutí, rozlúčok, nových začiatkov, ktoré ma ešte len čakajú, a nedostatočne dlhých okamihov ukradnutých pre seba.
Napriek tomu, že to obdobie bolo pre mňa neskutočne náročné, nie konkrétne, ale predsa len Ti prezradím tri najťažšie situácie, ktoré sa, mimo iného, udiali...
🔆
Urobila som najhoršiu chybu vo svojom živote a veľmi som ublížila osobe, ktorá mi je najbližšia. Navždy to budem ľutovať, no robím všetko pre to, aby som to napravila a dokázala, ako veľmi ma to mrzí. Každý deň pracujem na tom byť lepšou, poznať sa a prijímať sa presne takú, aká som. Kvôli tejto chybe som sa začala nenávidieť a začala som si ubližovať. Nezašlo to ďaleko, ale keď sa opäť ponorím do myšlienok, stále mám chuť si ublížiť, lebo cítim, že si to zaslúžim. Tento bod v sebe nemám úplne vyriešený, ale chcem a snažím sa na tom pracovať. Nechcem sa nenávidieť, no je to veľmi, veľmi ťažké.
🔆
Zomrela mi jedna z veľmi dôležitých osôb v mojom živote. Jej vek bol naozaj krásny a hoci sme to skôr, či neskôr čakali, zasiahlo ma to. Neskutočne mi chýba. Mala som to šťastie v nešťastí, že som sa s ňou mohla rozlúčiť, hoci ma nevnímala, no i napriek tomu to bolo pre mňa náročné. Osobnosť, akou bola ona, by mal poznať každý. Bola jedným z najláskavejších a najsilnejších ľudí. Vychovala ma a vďaka nej som takou, akou som. Budem pokračovať v jej odkaze a dedičstve po celý svoj život. Jedna z vecí, ktorú ma naučila, je prijímať život presne taký, aký je - nebojovať s ním za každú cenu. Necháp ma zle, treba sa rozhodovať podľa seba, meniť svoj život, posúvať sa cez komfortnú zónu, a tak ďalej... Skôr to myslím v tom, že keď sa stane niečo náročné, je dôležité to prijať spolu s emóciami a ísť ďalej. V tomto bode chcem nadviazať na poslednú situáciu...
🔆
Prišla som o prácu. Konkrétne som sa z nej rozhodla odísť a bolo to pre mňa veľmi, veľmi ťažké. Prácu ako takú som mala rada. Kolektív bol super a celkovo som do nej rada chodila. Pomáhala som ľuďom, čo ma napĺňalo a mala som svoj pokoj - nikto ma zbytočne nestresoval. Všetko bolo v úplnom poriadku, až pokým sa nezačalo všetko postupne meniť, zahŕňajúc prístup. Cítila som, že to už nie je to, čo som chcela a v priebehu týždňa som sa rozhodla. Zahŕňalo to návštevu šéfa v kancelárii, s ktorým sa dalo rozprávať len po anglicky. Bola to pre mňa veľká výzva ísť za ním, vysvetliť mu svoju situáciu a byť úprimná. Zvládla som to a za to som na seba nesmierne hrdá. Napriek tomu, že dopadlo tak, ako som pôvodne nechcela, cítim, že som sa rozhodla správne a neľutujem to. A týmto spôsobom prijímam život taký ako je, nebojujem proti nemu - nebojujem proti vlastnému inštinktu.
🔆
Uprostred celého toho procesu som narazila na citát:
"Maj odvahu zlomiť vzorce v Tvojom živote, ktoré Ti už neslúžia."
A tak znovu, horko-ťažko, lámem vzorce, ktoré už nie sú tým, čo bývali.
Toľko som toho cítila - hnev, smútok, sebanenávisť, nádej, odvahu, lásku, hrdosť, vďačnosť, popieranie... Dovolila som si však pomenovať a cítiť každú jednu z týchto emócií, pretože som vedela, že keď ich v akomkoľvek momente popriem, bude zle. Nuž, tak som cítila. Všetko postupne a naraz. A stále cítim. Kúpem sa v pocitoch, aby som sa mohla posunúť ďalej.
A vieš čo?
Bolo to, sakra, ťažké. Dôležité je však slovo bolo. Teraz sa už vynáram. Som už pripravená na všetko, čo príde ako ďalšie. Som pripravená tvoriť a žiť.
Komentáre
Zverejnenie komentára