Narodeniny, predstavy a prijatie

Tento článok mal vyjsť pred niekoľkými mesiacmi. No, lepšie niekedy ako nikdy, či?

Tak teda, pred pár mesiacmi som mala narodeniny. Len a až 25 rokov. Pre niektorých príliš mladá, pre iných staršia, ale čo pre seba?

Keď som mala 15, vravela som si, že v 17 budem mať vzťah. 

Keď som mala 17, vravela som si, že do 20 určite vydám knihu.

Keď som mala 20, vravela som si, že v 25 budem určite žiť v zahraničí.

A tak ďalej.

Každý z nás má, chtiac-nechtiac, určite predstavy svojej budúcnosti. Očakávania. V okolí, ale najmä na sociálnych sieťach každodenne vidíme, ako tá cestovala na Srí Lanku na mesačnú dovolenku, iná zase dostala vytúžený právnický titul, ďalší sa vydáva, iní majú už tretie dieťa, úspešný instagram, rozbehnutý biznis...

Všetko to je neskutočne úžasné a myslím si, že každý, kto má odvahu cestovať, založiť si vlastnú firmu, študovať, pracovať, či starať sa o dieťa by mal/a by na seba hrdý/á. Byť cieľavedomý/á a úspešný, či rodinný typ, pokiaľ si stále dobrým človekom, nie je nič, čo by sa malo odsudzovať alebo na to žiarliť. Práve naopak. Nechcem svojimi slovami na niekoho hovoriť niečo zlé, pretože si to nezaslúži. Sama som napr. viackrát už cestovala na dlhšiu dobu a boli to jedni z najväčších skúseností môjho života.

Svojím článkom sa však chcem zamerať na niečo iné...

Sklamanie. Neúspech. Smútok. Nenaplnené sny. 

...pretože nie som tam, kde som vždy chcela byť a kde som plánovala, že budem a kde som si myslela, že budem.

Práve naopak. Som na mieste, v bode môjho života, kde som nikdy nechcela byť. 

Mám, dá sa povedať, obyčajnú prácu. Vôbec to nie je to, čo by som chcela dlhodobo robiť. Ale vieš čo? Baví ma to.

Bývam v Bratislave - tam, kde som pred niekoľkými rokmi hovorila, že nikdy bývať nebudem. Ale vieš čo? Ten byt je krásny a do Bratislavy som sa zamilovala (šokujúce).

Mám niekoľkoročný vzťah, počas ktorého som si prešla neskutočne ťažkými momentami. Ale vieš čo? Som veľmi milovaná a šťastná a spokojná a pravdou je, že to nikdy nechcem zmeniť.

Nemám titul. Odjakživa som chcela študovať a mať titul, lebo som si myslela, že som šikovná a musím. Ale vieš čo? Mám prácu, v ktorej som spokojná, aj bez titulu (a na študovanie nikdy nie je neskoro).

Nevydala som knihu. Myslela som si, že v tomto veku už budem mať na konte niekoľko kníh. Ale vieš čo? Makám na tom takmer každý deň a som bližšie k vydaniu ako kedykoľvek predtým. Napĺňa ma písanie a tvorenie.

Za svoj život som už dvakrát vyhorela. Z mojich celoživotných sĺz by vzniklo jazero. Kričala som. Sklamala som sa. Ublížila som spôsobmi, ktorými som si nemyslela, že niekedy ublížim. Prekonala som sa. Milovala som a milujem. Boli momenty, kedy som si myslela, že zomriem. 

Môj život bol a stále je popretkávaný celou škálou emócií a situácií, ktoré zažíva a cíti každý z nás. Som človek, presne taký, akým si Ty. Som bláznivá. Divná. Šikovná. Schopná. Veselá. Smutná. Depresívna. Vášnivá. Kreatívna. Som celým univerzom, v ktorom vybuchujú supernovy a tvoria sa čierne diery. 

Takže, áno... Život je taký, aký je a ja robím s tým, čo mám, najviac, ako viem a je to dostatočné. Svojimi slovami chcem povedať len to, že nemusíš žiť s výčitkami len preto, že nie si tam, kde si si vždy predstavoval/a, že budeš. Ak vieš nájsť niekoľko vecí, za ktoré cítiš vďaku a môžeš sa okolo seba pozrieť a povedať si: "Toto je dosť dobré." tak potom si vyhral/a. Ak patríš k tým, ktorí si to úprimne povedať nedokážu, je to v poriadku. Nenúť sa do toho. Niekedy sme jednoducho v bode alebo linke života, keď je všetko sakramentsky ťažké. Darmo sa budeš presviedčať, že si okej, keď nie si. Preto sa len zhlboka nadýchni a vydrž.

25 rokov je pre niekoho veľa, pre iných málo, no mne na tom vôbec nezáleží. Pre mňa je to pripomienka prijať seba presne takú, aká som, v momente, v ktorom som a hlavne - byť dobrým a láskavým človekom, brať za seba patričnú zodpovednosť a robiť toto skromné miesto vo vesmíre aspoň o trochu krajším. 

By Anna Hale