(Na začiatku tohto článku chcem podotknúť, že každý z nás má prežívanie iné a to, že máš panický záchvat, ale nestotožníš sa s nasledujúcimi fázami neznamená, že Tvoje prežívanie nie je opodstatnené.
S tým, ako sa mne dejú panické záchvaty, sa chcem s Tebou podeliť preto, že možno sa v tom niektorí z vás nájdete a pomôže vám to uvedomiť si, že v tom nikto z nás nie je sám.
A pre tých, ktorí panické záchvaty nikdy nemali - ak máte vo svojom okolí niekoho, kto nimi trpí, nezatvárajte pre ním, prosím, oči.
Budem veľmi rada, ak mi spíšete ako sa vaše prežívanie tohto stavu líši od toho môjho a čo vám pomáha ho prekonať.
Sľubujem, že sme v tom všetci spolu.)
- Niečo je zle alebo ticho pred búrkou
Začiatok panického záchvatu, kedy začínam pociťovať rastúcu úzkosť, no ignorujem ju, niekedy nevedome, inokedy naschvál. Viem, že mi ju niečo spustilo, ale väčšinou sa snažím rozptýliť, pretože sa nechcem cítiť zase zle. Danú emóciu potláčam, ignorujem. Veď bude dobre, ono to prejde a ja sa zase budem cítiť ako predtým.
2. Toto nie som ja alebo keď sa bránim svojim emóciám
Nechcem to! Nechcem sa zase takto cítiť! Bojujem, viem byť nepríjemná, ostrá a uštipačná. Staviam si stenu medzi sebou a ľuďmi, ktorí sa mi snažia pomôcť. Nepotrebujem nikoho pomoc, zvládnem to aj sama, veď som to dokázala toľkokrát predtým, prečo by som to aj teraz nedokázala?
3. Zrútenie sa alebo spustenie lavíny
Už to nezvládam, pocity ma úplne premôžu - panika, úzkosť, strach, plač, nedokážem dýchať, necítim pevnosť zemi pod sebou. Trasiem sa a veľmi plačem. Chcem, aby to prestalo, ale zároveň sa neviem upokojiť. Po toľkých rokoch som sa naučila "donútiť" sa dýchať, s tým, že sa veľmi pomaly a opatrne nadychujem a vydychujem tak, aby som si neublížila. Nič nesilím, práve naopak. Snažím sa dopriať si čas, hoci je to náročný boj. Pomáha mi, keď je niekto so mnou, počujem jej/jeho dych, sústreďujem sa naň a dýcham paralelne.
4. Dážď slov alebo keď veľmi veľa rozprávam
Vzdávam to, opúšťam sa a všetko to zo seba sypem. Po celý ten čas takmer vždy viem, čo môj záchvat spustilo, no ako som spomínala, ignorujem to. V tomto bode však rezignujem a rozprávam o všetkom. Je veľmi dôležité mať pri sebe niekoho, kto je ticho a len počúva, prípadne objíme. Ak tú osobu akurát pri sebe nemám, zavolám niekomu alebo sa objímem, obalím do deky a pokračujem v pomalom dýchaní.
5. Doznievanie alebo pocity slabnú pomaly, ale iste
Prešla prílivová vlna, búrka, dážď, blesky, opatrne vychádza slnko. Trvá to. Niekedy niekoľko hodín, väčšinou celé dni. Cítim sa slabá, unavená po takom výkone. Krehká, odhalená. Ale viem, že bude dobre, pretože som to zažila už veľakrát. Som sebaláskavá a trpezlivá. Snažím sa dopriať si maličkosti a potešenia života. Zaslúžim si to.
Panické ataky môžu byť rôzne. Sú veľmi náročné. Keď cítime, že prichádzajú, je dôležité o tom niekomu povedať. Je dôležité mať niekoho, kto vie, ako ich prežívame a čo nám vtedy pomáha. Nie vždy som mala to šťastie, teraz už mám, no viem, že mnohí z nás nemajú. Mrzí ma to. Vedz však, že pokiaľ si práve Ty tou osobou, vo všeobecnosti v tom nie si sama/sám.
Dovolím si tiež dodať, že ak niekoho v živote máme, kto je tu pre nás, vysvetlime tej osobe, čo prežívame a čo je to, čo nás vie upokojiť. Nikto nikomu myšlienky nečíta a nemôžeme to od nikoho ani vyžadovať. Dlho som vyčítala blízkej osobe, prečo nevie, ako sa cítim a ako mi pomôcť. No, nevie to preto, lebo som jej to v pokojnom stave nepovedala a nevysvetlila. Komunikujme, prosím. Možno potom budeme prekvapení, koľko osôb zažíva niečo podobné a možno nám bude vedieť pomôcť.
Posielam objatie. Som tu. <3
Komentáre
Zverejnenie komentára