O tom, ako som na Malorke našla samú seba

 "Pred čím to utekám? Pred sebou a pred všetkými."

Pláže s priezračnou vodou. Terasy podnikov plné ľudí rôznych národností. Lahodná chuť tradičnej sangrie a paelly. Opálení Španieli. Spleť španielčiny, katalánčiny a majorčiny. Suveníry na každom kroku. Piesok na tých najintímnejších miestach. Ženy opaľujúce sa bez vršku. Rušné ulice i o tretej nadránom. 

Toto a ešte viac je Mallorca. Malorka. Majorka.

Pre väčšinu ľudí raj. Miesto splnených snov. Dokonale strávená dovolenka.

 

Pre mňa miesto, kde som našla samú seba.

Son Caliu, 6:47, 16. 7. 2022

 

Na Malorku som odletela 12. júla. Veľmi dlho som túžila po tom navštíviť toto miesto, zamestnať sa ako au pair alebo niekde, kde by to pre mňa bolo výhodné. Predošlý rok som strávila v práci, ktorá síce nebola zlá, ale pre mňa absolútne nevhodná. Keď som sa konečne rozhodla dať výpoveď, uľavilo sa mi. A práve vtedy nastal správny čas odísť na Malorku, splniť si sen, po ktorom som tak veľmi dlho túžila. A tak som odišla.

Pár dní pred odletom sa však vo mne začal ozývať pocit, ktorý som ignorovala. Jeho dôležitosť som si uvedomila práve až na tomto ostrove. Ten pocit mi hovoril: "Vedz, že tam nezostaneš bývať tak dlho, ako plánuješ. Ideš tam len na chvíľu." No ja som bola presvedčená, že sa Malorka stane mojim dlhodobým domovom. Nechcela som nič počuť o tom, že by to tak nemohlo byť. Na letisku mi jedna veľmi blízka osoba povedala: "Nezabudni, že tam ideš na to, aby si našla samú seba." Táto veta vo mne zarezonovala a neustále mi pripomína podstatu mojej cesty. Presne tak to bolo. Akurát, že ja som si to úplne nechcela priznať.

 

Samú seba som na Malorke našla. A do samej seba som sa zamilovala.

Coll d'en Rabassa, 18:55, 28. 7. 2022

Už od prvého momentu, keď som na Malorku priletela, sa vo mne ozvalo čosi neopísateľné. Kultúrny šok - tak som to nakoniec nazvala. No bolo to čosi viac. Niečo omnoho intenzívnejšie, na čo neexistuje pomenovanie. Cítila som úzkosť, strach, neistotu, depresiu, smútok, zdesenie... Všetky tieto pocity sa vo mne zliali a ja som, koniec koncov, skutočne pocítila šok.

 

"Prečo nie som šťastná? Prečo sa necítim spokojne? Na Malorku som predsa chcela ísť! Bol to môj sen. Je to môj sen! Čo sú toto za pocity? Sklamalo ma vlastné telo? Čo to cítim?" - všetky tieto otázky som si prvé dni pokladala a nenachádzala som na ne odpoveď.

 

Tá však prišla. No ja som si musela prejsť psychickou bolesťou, ktorá ma zastihla nepripravenú.

 

Prvý týždeň na Malorke som okolie môjho ubytovania spoznávala najviac ako sa dalo. Objavovala som najmä hlavné mesto - Palma de Mallorca - ale i okolité pláže a stretávala som nových ľudí. Dokonca som prvý piatok na Malorke išla večer do mesta zabaviť sa a zažiť (ako som to ja nazvala) "španielsku noc". Tam som (prvýkrát) ochutnala striebornú tequilu (nebudem klamať, chutila mi), zaflirtovala si s chalanom z Ríma, použila firemnú toaletu v náhodnom kebab house, zatancovala si v írskom pube a prišla domov o 7 ráno. Po danej noci sa moje introvertné ja muselo niekoľko dní spamätávať.

Každý deň na Malorke bol výnimočný, iný, moje ja sa formovalo a všetky tie neopísateľné pocity postupne, pomaly mizli. Zvykala som si. Aklimatizovala som sa.

 

Prešiel ďalší týždeň a ja som sa naučila viac ako za posledný polrok na Slovensku. Naberala som španielske slovíčka, zvyky, spoznala ďalších a ďalších ľudí, zažila rôzne trápne situácie, ochutnávala čo-to zo španielskej kuchyne a začala sa rozprávať sama so sebou. Začala som sa počúvať. Začala som naozaj vnímať to, čo cítim, pýtať sa samej seba, prečo to cítim. Prestala som si všetko vyčítať a začala tie pocity prijímať. Začala som si dávať všetku tu lásku, ktorú som posledný rok dávala von. Začala som byť trpezlivejšia, pokojnejšia, viac v súlade so svojou dušou a telom. Neviem presne, kedy tento prechod nastal. Počas toho som si uvedomila tiež, ako veľmi som pred Malorkou vyhorela - v práci, vo vzťahu, v domove. Uvedomila som si tiež približne čo chcem v živote a prijala som neistotu. Prijala som seba. Presne takú, aká som.

Santa Ponsa, 17:42, 26. 07. 2022

Počas tých týždňov pre mňa nastal problém s ubytovaním a takisto prácou a ja som začala pociťovať, že toto už pre mňa nie je tým správnym miestom, ako som si pôvodne myslela. Toto uvedomenie ma stálo veľa sĺz, zvýšeného hlasu, vyčítania, úzkosti, strachu, telefonátov s blízkymi... No nakoniec prijatia. Presne takto to má byť. Seba som už našla. Aspoň takú, aká teraz som. Takto je to správne.

 

Po niekoľkých dňoch som sa rozhodla. Pôvodný plán bol zostať na Malorke do konca augusta, prísť na dva týždne na Slovensko a opäť sa tam vrátiť. Srdce i myseľ mi však vraveli niečo iné: "Spoznala si ďalší kus sveta, stretla si náhodných ľudí i takých, ktorí sa stali tvojimi priateľmi, naučila si sa trochu z iného jazyka, stala si sa sebavedomejšou, samostatnejšou a pokojnejšou... Je čas ísť ďalej. Viem, že to nechceš, že ti tvoje ego hovorí niečo iné, ale pochop, že takto je to správne." A tak som si kúpila letenku o necelé dva týždne a spísala si zoznam, čo všetko som ešte chcela stihnúť s tým, že ak dačo nestihnem, bude to o to väčší dôvod sa vrátiť na dovolenku. Stihla som 90% vecí.

Van Gogh Alive, Palma de Mallorca, 18:48, 27. 07. 2022

Palma Aquarium, 13:48, 05. 08. 2022

Basílica de Santa María, Palma de Mallorca, 21:26, 21. 07. 2022

Parroquia de Sant Bartomeu, Sollér, 11:57, 06. 08. 2022

Valldemossa, 14:57, 08. 08. 2022

Malorka mi dala veľa. Bola som tam len mesiac, no mám pocit, že vďaka tomu mesiacu som omnoho viac sama sebou ako predtým. Som svoja. Ešte viac milujem tráviť čas sama so sebou, ale i so svojimi blízkymi. Dávam sebe všetku lásku, aby som potom z nej mohla dávať iným. Viem, že ma čaká ešte veľmi, veľmi dlhá cesta plná prijímania, uvedomenia sa, učenia, chápania, menenia postoja, potláčania ega, a tak ďalej, no som na ňu pripravená. Baví ma to. Baví ma žiť tento nepredpokladateľný život, ktorého bláznovstvo ma niekedy privádza do agónie. Baví ma neistota, hoci sa jej zároveň i bojím. Chcem milovať celou svojou dušou seba i niekoho pre mňa výnimočného. Chcem tu byť pre seba, najmä pre seba.

 

Zatiaľ som žila na rôznych miestach na Slovensku, ale i mimo. Cítim sa nažive. A chcem sa i naďalej cítiť nažive. Chcem žiť a rozdávať lásku, pokoj, silu, smiech, skúsenosti. O tomto je život. O žití. A toto je môj príbeh. Nie je na začiatku, ale ani zďaleka nie je na konci.

 

Ďakujem, že si si to dočítala/dočítal až do tohto slova. Takže, čo Ty na to? Môžeme pokračovať?

By Anna Hale

"Musíš to nechať ísť, musíš zabudnúť

na svoju minulosť, na svojich duchov

lebo ich budeš mať viac.

Dobre, teraz zľahka

Dobre, teraz si VOĽNÁ"

Augustines - Now You Are Free