Za hranicou konečného (By You #1)

Podstatou tohto blogu je písanie o dôležitých a zmysluplných témach, o ktorých sa až tak často nepíše, ale malo by sa. Chcem, aby boli články obohacujúce, autentické, zaujímavé a aby sme sa pri nich zamysleli. Vo veľmi veľa témach sa však ja nevyznám, a tak som sa rozhodla, že dám priestor aj iným ľuďom. V mojom okolí je množstvo fascinujúcich osôb, ktoré vedia rozprávať o tom, o čom ja nie, alebo chcú zdieľať svoj osobný príbeh.

Prvý článok napísal človek, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý a zároveň je to jeden z najzaujímavejších a najsilnejších ľudí, ktorých mám tu česť poznať. Chcem sa mu veľmi pekne poďakovať za úprimnosť a odvahu zdieľať svoju pravdu a životnú cestu.

(Článok je preložený z anglického jazyka)

;

Za hranicou konečného

Jedna z vecí, ktorá ma zasiahla najviac, po mojom pokuse o samovraždu, bolo to, čo mi povedala mama: „Všetko si mal určené! Ničíš si život!“
To sa stalo pred dvadsiatimi rokmi. Mal som tridsaťšesť. Bol som na ceste, ktorú každému z nás stanovila spoločnosť – mal som stabilnú „vysnenú prácu“, kvôli ktorej som sa vrátil do školy, a bol som na ceste k dobrému dôchodku a nakoniec smrti ako také malé dobré koliesko v mašinke. No i napriek tomu mi niečo chýbalo a ja som sa musel dostať až k okraju priepasti smrti, aby som pochopil, že to, čo mi chýbalo... som bol ja. Otočil som sa chrbtom k svojim vášňam, so strachom som utiekol od pochopenia vlastnej pravdy a opustil som svoju dušu pre to, kým by som mal byť v živote. Teda som konal tak, ako sme, my ľudia, naučení konať.

Už od malička upútali moju pozornosť fantazijné svety predstavivosti. Rozprávky, strašidelné príbehy a dobrodružstvá medzi hviezdami napĺňali moju dušu a myseľ. Keď som sa rozhodol preniesť svoju pozornosť a vkročiť do „reálneho“ sveta, v ktorom žije tak veľa z nás, začal som byť cynickým, unaveným, zbytočne agresívnym a prestal som vidieť všetku tu krásu a zázraky sveta.

Väčšinu môjho života mi bolo hovorené, že som vraj zvláštny, divný a nesprávam sa ako by sa chalani mali správať. Nechápal som, prečo ma stále šikanovali alebo zhadzovali z bicykla a zbili som krvi, keď som bol len sám sebou. Začal som sa pozerať na ostatných a rozhodol som sa splynúť s davom a nosiť masku „normálnosti“, aby som zakryl svoje zmätenie a skutočnú povahu.

Moji rodičia boli kreatívni ľudia, a tak bolo len otázkou času, kedy ja nájdem svoju vlastnú kreatívnu stránku. Nakoniec som ju našiel v digitálnom umení na vysokej škole. Veľa umelcov Ti povie, že kreativita si vyžaduje čas. Počas toho, ako sa môj vzťah s budúcou manželkou a práca stali zmyslom môjho života, rozhodol som sa potlačiť svoje kreatívne snahy... a nechal som svoj umelecký plameň úplne vyhasnúť.

Moje životné rozhodnutia ma zaviedli do života bez zmyslu, plného konečných hraníc. Bola to prázdna cesta, po ktorej som už nezvládal kráčať; problém, ktorý nevyriešilo ani štyridsaťosem práškov na spanie.

Rozhodol som sa začať odznovu. S novými a živými rozhodnutiami. Opäť som privítal vo svojom živote to magické a mýtické a všetky tie lekcie, ktoré ma učili. Zistil som, že som bisexuálny a nebinárny a že je to normálne a správne. Začal som si budovať balans v živote, v ktorom má miesto moje manželstvo, moja práca, ale aj moja kreativita. Cez obyčajnú existenciu až po takmer smrť... nakoniec sa mi podarilo zbúrať konečné hranice. Otvorili sa mi dvere do skutočného žitia a tie ma privítali s ich dobrodružnými a živými rozhodnutiami dneška a tými, ktoré ma ešte čakajú.

By Larry

(living in Arizona at age 56)