Vesmír plný kontradikcií - zbierka básní

Posledné mesiace nežijem.

Prežívam.

Dni a noci sa striedajú

a prekĺzavajú mi pomedzi prsty.

Kedy... začnem znovu cítiť?

Kedy začnem znovu tvoriť?

Kedy začnem znovu žiť?

Vrátim sa k sebe.

Čoskoro.

Videla som odraz samej seba,

no neodrážal mňa.

Plakal.

A ja som si uvedomila,

že vidím svoje minulé ja.

To, ktoré nechcelo byť samé.

To, ktoré považovalo úzkosť za priateľa.

To, ktoré chcelo zomrieť.

Ahoj. Ďakujem. Je to v poriadku. 

Budeš v poriadku. Zvládneš to.

Plač, krič, cíť, buď.

Tvoja sila Ťa rozžiari

a vďaka Teba vznikne

Celá Galaxia.

Som unavená

a prebudená zároveň.

Som vyčerpaná

a plná energie zároveň.

Cítim svetlo,

ale aj temnotu,

kreativitu

aj strnulosť,

radosť

aj smútok.

Moja myseľ je Vesmírom,

ktorý je plný kontradikcií

a ja neviem,

či mi niekedy

bude dávať zmysel.

Kvôli Tebe som sa nenávidela.

Kvôli Tebe som si myslela, že som príliš.

Kvôli Tebe som si myslela, že som neschopná.

Si presne ako oni.

Si nenávistná politická kampaň,

tváriaca sa ako dobrodinec.

Už to konečne vidím.

Všade pľuješ

a rozširuješ zlo.

Už to konečne vidím.

Myslíš si, že všetko vieš,

Myslíš si, aký si neuveriteľne dobrý človek,

ale si ako Pičus z Danubiany.

Celý život mi ubližuješ

až do hĺbky srdca.

Stačilo.

Vstávam z popola.

Opäť.

Pre seba.

Pre nich.

Hromadia sa vo mne Príbehy.

Prelínajú sa.

Prekrikujú sa.

Kto som Ja,

aby som ich umlčala?

Chcela som navštíviť iné svety

no miesto toho

ste Vy navštívili ten môj.

Usmiala ste sa.

Nič viac nebolo treba.

Moja duša

opäť dýcha.

Ďakujem Vám.

Životné situácie

prichádzali 

jedna za druhou.

Ovládli ma

a dostali do tranzu.

Ale tomu je už koniec.

Opäť

preberám svoj život

do vlastných rúk.

By Anna Hale