Len dýchaj...

Je Veľká noc. Za normálnych okolností by som bola teraz u rodičov a trávila tieto sviatky s rodinou. No tentokrát je to iné.

Trávim ich sama u seba doma. Jedným z dôvodov je ten, že som bola celý týždeň chorá a chcem sa poriadne doliečiť. No, skutočná pravda je taká, že jednoducho chcem byť sama. Toto rozhodnutie bolo pre mňa neskutočne ťažké. Možno si povieš, že sú to len štyri dni a vlastne o nič nejde, ale pre mňa, ako človeka, ktorý má problémy s "people pleasing"-om (neviem, ako to mám presne preložiť, ale, zjednodušene napísané, ide o to, že sa vždy snažím vyhovieť iným ľuďom a nemyslím pritom na seba), je to náročné. 

Viem, koľko námahy si robila mamina s pečením a varením a ja pritom nebudem. 

Viem, že by sme zrejme išli na nejaký fajn výlet do prírody. 

Viem, že zmena prostredia by mi pomohla. 

Uvedomujem si všetky fakty, udalosti a situácie, ktoré sa spájajú s Veľkou nocou a úprimne ma mrzí, že toho nebudem tento rok súčasťou.

Ale...

...potrebujem samú seba. Moja duša už dlho kričí o pozornosť, až začína pomaly šepkať, lebo jej dochádza hlas. 

Mám pocit, že môj život je o znovunapojení sa na seba a vypojení sa a to vo veľmi krátkom období. Keď už sa cítim, že som na seba napojená, vnímam svoje potreby a cítim ten úžasný seba-pocit, stratím pozornosť a je to preč. Niekedy jednoducho nevládzem robiť všetky tie činnosti, vďaka ktorým prehlbujem svoj vzťah so sebou, lebo nemám na to energiu, no zároveň viem, že keď prestanem (ako v tomto období), tak mi bude veľmi zle. Chcem odpočívať, ale nedokážem to, lebo moja myseľ je plná udalostí posledných týždňov, plná osôb, s ktorými som sa zoznámila a plná úloh, ktoré ma ešte len čakajú. Chcem byť tu a teraz, v tejto chvíli, vnímať ťukot mojich prstov o klávesnicu a tóny piesne v pozadí... Chcem si vychutnávať lahodné karamelové latté, ktoré som si spravila. Chcem proste len ŽIŤ tento nádherný a ťažký život, ale je to také vyčerpávajúce a ja som sakramentsky unavená.

Čo cítiš Ty? Rezonujú s Tebou moje slová alebo si myslíš, že sa príliš sťažujem?

Áno, možno sa príliš sťažujem. Veď môj život je vlastne úplne super - to nepopieram. Som nehorázne vďačná za to, kde som v tejto chvíli. No nie vždy to dokážem vidieť s úzkosťou v duši a temnými myšlienkami v mysli. Nie je to ľahké. 

Tak sa ti tu spovedám, úprimne, autenticky, bez toho, aby som mazala akékoľvek slovo. Lebo možno sa takto cítiš aj Ty a už vieš, že v tom nie si sám/sama. A ak sa tak necítiš... Áno, aj takto sa ľudia cítia a je to boj. Život s vlastnou mysľou je boj. Chcem vyhrať. Dúfam, že vyhrám. Lebo som silnejšia ako úzkosť a depresia. Na konci dňa viem, kto som. Vieš to Ty?

Tvoja Úzkosť zo Seba

povolí vtedy,

keď dáš priechod

všetkým svojim emóciám

a prijmeš svoju dušu

presne takú, aká je.

Nebojuj. Cíť.

By Anna Hale