Môj nevyspytateľný rok 2022

 

Na začiatku roku 2022 som si nedala žiadne predsavzatia. 
Mala som sny a predstavy, ktoré som si chcela v danom roku splniť, ale všetko som brala s rezervou. Nechcela som zbytočne vytvárať určitý tlak na seba. To, čo som si najviac želala, aby sa stalo, boli dve veci: odchod z práce a život na Malorke. 

22. 01. 2022

26. 01. 2022

16. 04. 2022

28. 05. 2022

10. 06. 2022

Asi od mája roku 2021 som rok pracovala v nákupnom centre dvanástky ako manažérka/predajkyňa. Mimo vianočných sviatkov nebolo veľa roboty. Za rok som si tam pozrela celých Priateľov, plus iné seriály či filmy. Kolektív bol úplne super a ani plat nebol zlý. Znie to ako dokonalá práca, však? Prvých pár mesiacov sa to tak i zdalo, ale...
To, čo som opísala, je iba jedna strana mince. Táto práca ma ubíjala. Videla som iba niekoľko metrov nákupného strediska, obedovať som musela za chodu a prestávky na toaletu som nie vždy mohla mať vtedy, kedy som potrebovala. Stalo sa, že som robila aj štyri dni za sebou s jedným dňom voľna cez týždeň. Do práce som chodila o deviatej ráno a prišla domov o pol desiatej večer. Keď som mala voľno, väčšinu som prespala a oddychovala. Čas na kreativitu, na písanie a na cvičenie, či čokoľvek iné, vďaka čomu sa cítim nažive, nebol. Práca ma úplne pohltila a ja som sa nevedomky zablokovala. 

Viem, že sú i ťažšie práce a že som zrejme mala byť vďačná za túto príležitosť, no viem tiež, že to jednoducho nebolo pre mňa. 

13. 09. 2022

Počas toho, ako som začala fungovať ako robot, mi začali problémy vo vzťahu. Nie som vôbec hrdá na to, ako som sa chovala. Nezvládala som to. 

Na prelome zimy a jari 2022 som vyhorela. Jedného dňa toho na mňa bolo príliš a nastal vo mne zlom. Telo mi ovládla neskutočne silná úzkosť a zároveň apatia. 

Ani neviem ako, ale ocitla som sa na brehu Dunaja... Kráčala som po ňom sem a tam a nezaujímala som sa, čo bude. Všetko mi bolo jedno. Bolo mi jedno aj to, že som mohla spadnúť do rieky. Plakala som a bolo mi jedno, že ma videli okoloidúci. Bola mi zima a bolo mi to jedno. Ten pocit bol hrozný. Keby sa vo mne vtedy neozval môj vlastný tichý hlások a ja som nezavolala blízku osobu, stála by som tam celú noc.
To, čo sa stalo, som dlhé mesiace ignorovala, nezamýšľala som sa nad tým, išla som ďalej. Až neskôr som si uvedomila, čo ten večer vlastne znamenal. Zasiahlo ma to. 

Vieš, ja milujem život. Nebolo tomu vždy tak, ale posledné roky som sa zamilovala do života. No to, čo sa stalo pri rieke, bol skrat. Bolo to moje telo, ktoré mi hovorilo, aby som prestala žiť život robota a prebrala sa. Existujú aj lepšie alternatívy, než práca, ktorá človeka nebaví, hoci platí dobre.

V danej práci som skončila v máji. S malou dušičkou som vedúcemu oznámila, že chcem odísť. Nebol z toho nadšený, ale akceptoval to. Moji zlatí kolegovia boli veľmi prekvapení, no chápali to a doteraz sa stretávame. Nikomu som však nepovedala, čo sa mi stalo a reálny dôvod, prečo som odišla. Povedala som im, že mám príležitosť ísť na Malorku, čo aj pravda bola, čiastočná.

 
O mojej ceste na Malorku a tom, čo sa tam udialo si môžeš prečítať v mojom úplne prvom článku: O tom, ako som na Malorke našla samú seba.

Medzi odchodom z práce a príchodom na Malorku som si splnila sen: svoje úplne prvé tetovanie, ktoré má pre mňa veľmi silný význam a pripomína mi, aby som nikdy nezabudla žiť. Ale o tom v inom článku.

Pomedzi to všetko sa mi konečne podarilo po rokoch znovu navštíviť moju milovanú Prahu a jej tajomné zákutia. 
 
Keď som sa vrátila z Malorky, bol august. Samozrejme, realita ma udrela a ja som musela navštíviť Úrad práce a dať najavo, že si hľadám prácu. To však úplná pravda nebola – ešte som nechcela pracovať. Pôvodný plán bol bývať na Malorke a pracovať online. Akurát, že tá pracovná ponuka padla a padol aj život na Malorke. Hoci som ten zvrat už prijala, potrebovala som ešte trochu času rozhodnúť sa, čo chcem v rôznych oblastiach života. Nebolo to ľahké a trvalo to. Ale nakoniec sa všetko vyriešilo presne tak, ako malo. Stálo ma to veľa ega, sĺz a trpezlivosti.

19:04, 02. 09. 2022

V septembri som učinila najspontánnejšie rozhodnutie môjho života – letieť do Švédska a navštíviť dlhoročnú online kamarátku. O tomto výlete si môžeš prečítať viac do podrobností tu: Najspontánnejší výlet do Švédska.

 
Rozhodla som sa tiež znovu navštíviť psychiatričku. Ako som už spomínala v tomto článku, bola to dlhá cesta, ale stojí za to. S psychiatričkou som veľmi spokojná a pomáha mi. Toto bol ďalší krok, ktorého som sa veľmi bála a nebola si istá, no neľutujem to.

Posledná časť roka bola pre mňa náročná, no úplne posledné týždne zase krásne. Po Švédsku ma dostihla depresia. Hoci som si našla nový domov, ktorý milujem, začiatky neboli také ľahké. Mala som pocit, že nikam nepatrím, že si už nenájdem novú prácu a že som zlyhaním. Na blog som asi dva mesiace nič nepridala, pretože som jednoducho nevládala. Ležala som na gauči a pozerala náhodné seriály a filmy. Ťažila ma hruď a z toho mi oťaželo celé telo. Bála som sa znovu pracovať, pretože som nechcela opäť dvanástky a nevedela som, či pracovný čas od 9.00 do 17.00 zvládnem. A vieš čo? V takom čase teraz pracujem. 

Čo sa týka tej krásnej časti konca roka, tak tá zahŕňala Vianoce a Silvester. Vianočné sviatky som strávila v kruhu rodiny, najmä s maminou, s ktorou sa môj vzťah veľmi zmenil k lepšiemu. Na Silvestra sme išli s kamarátmi do Maďarska na víkend, ktorý bol plný smiechu, tancovania, hrania hier, filmov, radosti, objatí, ale i histórie a prechádzok. Ďakujem vám. 

Je vtipné, zaujímavé a zvláštne ako sa život vyvinie. Zvládneme toho veľa a predsa sa bojíme, či zvládneme ďalší krok. Bojíme sa strachu. Ja sa bojím rutiny. Bojím sa, že v nej stratím seba. No predsa len teraz rutinu mám. Uvidíme ako dlho v nej vydržím. A ak nie, vždy je možnosť zmeny. Pomoci.
 

0:03, 01. 01. 2023

Rok 2022 bol pre mňa nevyspytateľný, šialený, nádherný, plnohodnotný, ťažký, voľný, fascinujúci, nečakaný, plný zážitkov, bolesti, sĺz, lásky, zlomeného srdca, úzkosti, šťastia, strachu, rozhodnutí, slnka a slobody. Pekného aj škaredého. Dokonalý balans vo vesmíre. 

 
Som vďačná a neľutujem ani sekundu. Všetko to, čo sa stalo, sa tak malo stať. Keby si mi na začiatku roka povedal/a, že toto všetko sa stane, naozaj by som Ti neverila. Veľká väčšina by sa mi nepáčila. Ale tak to býva a teraz už viem, že by som na tom roku nič nezmenila. Môžem úprimne povedať, že to bol jeden z najlepších rokov môjho života, ak nie ten najlepší.
 
Neistota, hádky s blízkou osobou, dokonalá apatia voči životu, mesiac na Malorke, založenie blogu, hľadanie samej seba, určovanie svojich priorít, rôznorodé výlety, kultúrne podujatia, desať dní v Švédsku, prijatie lásky, usadenie sa, nájdenie práce, začiatok chodenia k psychiatričke, nájdenie čiastočného zmyslu v blogu, pokoj a šťastie v srdci... ĎAKUJEM.

By Anna Hale

Lucy Spraggan - Lucky Stars